bezcitné city - part one.

4. august 2012 at 23:39 | ur beloved Eliza^^
po dlhej dobe prístup k netu.
uverejňujem časť z knihy.
povinne prečítať!

Vonku bola strašná zima. Za oknom zavýjal nechutne studený vietor a ja som sa v teplúčku mojej izby tlačila ku radiátoru. Na písacom stole pred sebou som mala položený notebook, na ktorom som čekovala Fejsbučik. A fashionblog. Vedľa počítača stála šálka s čajom, mätovým, s lyžičkou medu, taký som mala najradšej. Načiahla som sa za hrnčekom a priložila som si ho k perám. Čaj bol úplne studený. Do riti, pomyslela som si. Zabudla som naň. To si žiadalo mikrovlnku. Po chvíľke premáhania svojej vlastnej lenivosti som vstala, vzala hrnček a prešla pár metrov, ktoré ma delili od kuchyne. Dosť dobre vybavenej kuchyne. Linka bola z tmavého dreva farby čokolády, tuším, že Arpád spomínal niečo o čerešni, a bola v nej zabudovaná umývačka riadu. Za toto som bola maminmu chlapovi fakt vďačná. Podišla som k bielej mikrovlnke lesknúcej sa čistotou a otvorila som ju, aby som šálku položila dovnútra. Čajík som si dala zohriať na štyridsať sekúnd a bol ako vypraný v Perwolle. Spokojne som si z neho odpila a vrátila som sa späť do izby.
Na obrazovke mi zúrivo blikala jedna nová správa od používateľa Lukáš a ja som na ňu nedočkavo klikla, dychtivá dozvedieť sa, čo má ten chalan zase za problém.
Hayley?
Wow. Až takú dlhú správu mi písať nemusel. Nechcelo sa mi to celé čítať.
No?
Po svojej odpovedi som si pripadala, ako keby sme spolu telefonovali.
Túžiš po mojej spoločnosti? :D
Pri čítaní som sa uškrnula a rýchlo som naťukala pár písmeniek.
To vieš. :D Dojdi, ty marha. Už sme spolu dlho nepozerali How I Met Your Mother.
Bol to náš obľúbený seriál. Vždy sme si sadli na posteľ, ja so škatuľkou čokoládovej zmrzliny z Lidla, čo ma po chvíli začala studeniť na rukách, Lukáš so solenými arašidmi a sledovali sme osud Teda, Marshalla, Lily a sexu-na-jednu-noc-chtivého Barneyho.
Už ma vidíš. Nechce sa mi vstávať. :D Dojdi ty.
Vzdychla som, mala som podobný problém, ako Lukáš, no pamätala som si, že naposledy bol on u nás, takže som vlastne bola na rade ja.
Sú vaši doma?
Mama išla ku tete a tato je tiež niekde v riti, vzduch čistý. :D
Za sedem minút ma tam máš, odpísala som a postavila som sa od počítača, pretože ak som to chcela stihnúť, musela som sa začať obliekať. Hodila som na seba rýchly pohľad do zrkadla. Nebola som namaľovaná, ale to som pri Lukášovi vôbec neriešila, bolo mi jedno, či ma vidí s make-upom alebo bez neho, hlavne, že sme boli spolu. Zo stoličky som si vzala mikinu a obliekla som si ju.
Práve som zistil, že nemáme zmrzlinu. :D
Ostávam doma. :D odpovedala som popritom, ako som si vlasy sťahovala do gumičky.
Ale máme tyčinky. :D Čakám ťa.
Ďalšia závislosť, slané tyčinky Dru.
Presvedčil si ma. :D Vidíme sa.
Po tejto správe som sa odhlásila, notebook som vypla a opatrne som ho zaklapla. Prešla som do predsiene, kde som si zo skrine vybrala červený kabátik, narýchlo som si pozapínala gombíky, okolo krku som si omotala dlhokánsky šál, ktorý ma mal chrániť pred vetrom a obula som si topánky s nepravou, ale teplou kožušinou, na nízkom opätku. Skontrolovala som, či mám vo vreckách rukavice, mobil a kľúče a bola som pripravená vyraziť. Našťastie som nikomu nemusela vysvetľovať kam a načo idem, ani mama, ani Arpád neboli doma. Mama určite kávičkovala niekde u kamarátky, alebo bola na kozmetike a Arpád asi makal v robote, aj keď bola sobota. Bol to čistý workoholik, no celkom mu to vynášalo. Vyšla som z domu, zamkla som dvere a o chvíľu aj bránku. Cesta ku Lukášovi mi mohla zabrať maximálne dve minúty. Pozrela som na hodinky na mobile. Akurát som stíhala. Vykročila som dolu ulicou, smerom ku maličkému, ale útulnému bledohnedému domčeku. Keď som prišla ku bránke, ani som nemusela zvoniť. Lukáš stál vonku, v tej zime, oblečený len v tričku s krátkym rukávom, triasol sa a čakal na mňa.
"Ty si strašný debil!" povedala som mu hneď na privítanie.
"Aj ja ťa zdravím," uškrnul sa. Pokrútila som hlavou.
"Si normálny, stáť tu v takejto kose skoro holý?" opýtala som sa ho.
"Nevedel som sa ťa dočkať," odvetil, očividne si zo mňa robil srandu.
"Ha-ha!" poznamenala som ironicky, no v skutočnosti mi do smiechu fakt bolo.
"Nekecaj a poď," umlčal ma a rýchlo kráčal k pootvoreným dverám. Otvoril ich a podržal, kým som neprešla aj ja.
"Hráš sa na gentlemana?" vyzvedala som so smiechom.
"Ja sa hrať nemusím."
"Vieš komu hovor." Znova som sa uškŕňala. Lukáš zabuchol a počkal, kým si vyzlečiem kabát a vyzujem topánky.
"Ako prežívaš?" ozval sa, keď som si kabát vešala na vešiak. Otočila som sa k nemu a usmiala som sa.
"Lenivo, je strašná kosa," povedala som.
"To vážne?" opýtal sa ironicky.
"Hej," uškrnula som sa. "A tak som si len čajíčkovala a zavislačila. A čítala som si. Čo ty?"
"Tiež som zavislačil."
"Myslela som si," usmiala som sa.
"Pozeral som si rebríček najlepších dídžejov sveta. Vieš o tom, že Guetta predbehol Armina van Burena? A jeho raz predbehnem ja," uškrnul sa.
"Nenapraviteľný narcis si," vmietla som mu pravdu do tváre.
"Očakával by som trochu podpory, ty kamarátka," uťahoval si zo mňa ďalej.
"Ja viem len kritizovať," povedala som so smiechom.
"To vidím. Ale ja ťa podporím vždy," hral sa na urazeného.
"V čom teraz?"
"V šití asi. Jedného pekného dňa si budem v New Yorkeri kupovať tvoje oblečenie," usmial sa.
"Šibe ti? V New Yorkeri? Žiadne také, ja si založím vlastný obchodíček," zapojila som sa do jeho malej hry.
"Vyzerá to tak, že obaja budeme slávni a prachatí, čo?" zasmial sa. Prikývla som.
"To sa nám bude žiť. Aj tak budeme stále vyžierať vašu chladničku a sedieť pri How I Met Your Mother," tiež som sa usmiala.
"A pritom budeme spomínať na časy, keď sme ešte boli mladí, neskúsení a neznámi." Na chvíľu som sa zamyslela.
"Pekná predstava," poznamenala som.
"Ja viem."
"Čo ešte?" opýtala som sa.
"Vyzerám ako veštica?" zasmial sa. Obzrela som si ho, akože nad tým vážne uvažujem.
"Ani nie, ale vieš si celkom dobre vymýšľať." Pokrčil plecami a otvoril skrinku, v ktorej boli sladkosti a slanosti. Vybral balíček slaných tyčiniek a arašidov.
"How I Met Your Mother čaká," povedal a podal mi tyčinky. "Chcem vedieť, koho Barney pretiahne v tejto časti." Začala som sa smiať. Lukáš sa otočil. "Len sa nezadus," poradil mi a pobral sa do svojej izby. Stále sa trochu smejúc som ho nasledovala. Otvoril dvere a ja som prešla cez celú izbu, ktorá vyzerala ako po výbuchu atómovej bomby až ku posteli pri stene. Lukáš mal na vankúši a prikrývke navlečené obliečky s obrázkom Harryho Pottera. Bola tam aj Hermiona, Ron, Dumbledore a Snape, všetci boli nakreslení a mali trochu pokrčené tváre. Uškrnula som sa.
"Návrat do detských čias?" Lukáš na mňa pozrel, najprv nechápal, no keď si všimol, načo sa dívam, odvetil: "Tak trochu. No ty mi nemáš čo vyčítať, Snehulienka," zasmial sa.
Zdvihla som ruky, akože sa vzdávam.
"Dobre, dobre, som ticho." Sadla som si na posteľ a kým sa Lukáš preklikával stránkou, na ktorej How I Met Your Mother pozerávame, poobzerala som sa okolo seba. Na poličke vedľa postele mal môj poriadkumilovný kamarát položený tanier s príborom. Oboje boli zašpinené, no nevedela som identifikovať, od čoho. Pri posteli mal položenú hromadu zošitov, asi chcel budiť dojem poctivého žiaka, no mňa len tak neoklame. Vzala som do ruky balíček tyčiniek a mordovala som sa s ním v snahe otvoriť ho. Nakoniec sa mi to predsa len podarilo a ja som odtiaľ jednu tyčinku vylovila. Lukáš konečne našiel, čo hľadal, zapol repráky, pustil štvrtú epizódu siedmej série a skočil na posteľ vedľa mňa. Nadhodilo ma a venovala som mu nie veľmi milý pohľad.
"Sorry, sorry," ospravedlnil sa.
"Veď preto," uškrnula som sa a podala som mu balíček tyčiniek, aby si tiež jednu vybral. Strčil doň ruku, celý ho roztrhol a tyčinky sa rozsypali na posteľ.
"Šikovný si," zasmiala som sa.
"Ja budem spať v omrvinkách, nie ty."
"Tiež pravda." Obaja sme si tyčinky vložili do úst a ich končekmi sme sa dotkli, akože "štrngnutie". Potom sme sa už venovali obrazovke počítača a počuť bolo len hlasy postáv, naše občasné komentáre a hlasné chrúmanie.

komenty prosím.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 červenovlasá červenovlasá | Web | 7. august 2012 at 11:40 | React

nemohu říct, že píšeš nějak špatně.
ale chybí mi tam emoce, pocity a to, co čtenáře vtáhne do příběhu.

PS: máš nějak moc úzkou stránku, špatně se to četlo.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement